KTO  SME ? 

+ Najnovšie   aktuality a informácie " Zväzu Civilnej ochrany - Východ"  +

Občianské združenie s názvom " Zväz civilnej ochrany Východ " je podľa  zákona č. 83/1990 Zb. dobrovoľným združením občanov. Je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou , samostatným, otvoreným , nepolitickým a nezávislým združením. Pôsobí v rámci Slovenskej republiky. Zväz civilnej ochrany -  Východ je novovytvorenou dobrovoľnou spoločenskou organizáciou bez právneho predchodcu. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. v platnom znení je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou. Názov občianskeho združenia: " Zväz civilnej ochrany - Východ " Sídlom občianskeho združenia je Veľký Folkmar č. 136, 05551 okres Gelnica. Pracoviská bude mať v Spišskej Novej Vsi, Žiline, Košiciach, Prešove, v Banskej Bystrici , Snine do konca roku 2021 , neskoršie v roku 2021 a 2022 aj v  Trnave, Nitre , Senici a v Bratislave .

Zväz plní nasledovné úlohy podľa cieľa svojej činnosti a úloh

V spolupráci so štátnou správou a samosprávou, právnickými osobami a fyzickými osobami pomáha , zabezpečovať prípravu na civilnú ochranu , obyvateľstva najmä žiakov stredných a základných škôl , členov jednotiek civilnej ochrany obcí , v spolupráci s Slovenským červeným krížom - prípravu na poskytovanie prvej pomoci ;

Rozhodujúcou úlohou Zväzu je pomoc pri príprave obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc v spolupráci s štátnou správou a samosprávou v obciach s dobrovoľným hasičským zborom . Ide o organizovanie  jednotlivých foriem , prostredníctvom  cieľavedomého a sústavného  procesu preventívno-výchovnej a propagačnej činnosti, teoretického školenia a praktického výcviku spojeného s ukážkami . Cieľom je získavanie potrebných vedomostí zručností a návykov na sebaochranu a pomoc iným v núdzi;

Neoddeliteľnou súčasťou tejto činnosti pre školy, základné, stredné a vysoké,   je spracovanie vyhotovovanie, publikovanie materiálov, učebných pomôcok s informačnou a náučnou tematikou pre situácie ohrozenia počas mimoriadnych udalosti, v spolupráci s výchovnovzdelávacími zariadeniami a Štátnym pedagogickým ústavom jeho metodickými oddeleniami ;

V spolupráci so strednými školami, odbormi školstva samosprávnych krajov  , základnými školami, materskými škôlkami ,  bude Zväz civilnej ochrany organizovať výchovné podujatia , tým zvyšovať povedomie o dôležitosti ochrany obyvateľstva pred účinkami mimoriadnych udalostí, organizovaním pre deti a mládež praktických ukážok účelových cvičení a didaktických hier.

S využitím obsahu učiva " Ochrany života a zdravia " , propagačných podujatí,   " Cestami ochrany života a zdravia" - členovia združenia v propagačnej komisii , na základe spoločenskej objednávky a podľa plánu združenia ,budú vydávať a rozširovať   - Metodické a učebné pomôcky, učebné texty a metodické video, mobilné aplikácie a materiály. ; V súčinnosti s odbornými pracoviskami vysokých škôl, katedrami krízového manažmentu, Zväz poskytuje na požiadanie praktickú pomoc študentom pri spracovaní odborných referátov , bakalárskych prác a diplomových prác , v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva , krízového riadenia a integrovaného záchranného systému, krízovej komunikácie , informačného systému v štátnej správe  ; Odbornú stránku konzultujeme v súčinnosti s okresnými úradmi odbormi krízového riadenia v SR osobami zo získanou odbornou spôsobilosťou podľa Zákona NR SR č. 42/1944 v znení neskorších predpisov  o civilnej ochrane obyvateľstva ;

Metodická rada Zväzu poskytuje pomoc obciam pri spracovaní plánov ochrany obyvateľstva , posudzovaní a vyhodnocovaní , zdrojov ohrozenia a rizík; Organizuje konzultácie pre starostov obcí na spracovanie organizačných postupov a dokumentov pre praktickú činnosť pri mimoriadnych udalostiach, a počas vyhlásených mimoriadnych situácií; Zo skúseností ohrozenia obyvateľstva SR pandémiou Corona vírusom Covid 19,  Zväz CO V pre túto činnosť zapája  lektorov s odbornou spôsobilosťou a praxou. Využíva pri tom dištančnú formu a kombinovanú formu podľa konkrétnych podmienok; Pomoc poskytuje bezplatne ;

Spolu s obcami , plánuje Zväz civilnej ochrany pomoc pri organizácii školení v oblasti prevencie , ochrany, bezpečnosti, záchranných prác  a modelových situácií , nacvičovanie modelových situácií , praktických postupov a nácvikov ; Poradenskú činnosť organizuje  (v oblasti , civilnej ochrany obyvateľstva , pri vyhodnocovaní možných ohrození rizík na území obcí ),

Po posúdení orgánmi združenia a konzultácii s orgánmi krízového riadenia štátnej správy na úrovni okresov , napomôže pri spoluorganizovaní - súťaží, cvičení, školení, ukážok v oblasti civilnej ochrany, požiarnej ochrany, ochrany životného prostredia,

Spoločne s autormi posudzuje vypracúvanie návrhov, odporúčaní a koordinácie spoločných projektov a programov, ochrany obyvateľstva;

Zväz poskytne pomoc na preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť vykonávanú na podujatiach civilnej ochrany, ktorými sú cvičenia, výstavy a exkurzie, teoretické  školenie a praktický  výcvik riadené a organizované okresným úradom, alebo zabezpečovaná obcami v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním ;

Občianske združenie ZCO V,   spolupracuje s partnerskými organizáciami a inými organizáciami a s orgánmi štátnej správy a samosprávy v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva , zložkami integrovaného záchranného systému. a v prihraničných regiónoch s okresom Dukla v Poľskej republike   s okresom Velike Berezne v Zakarpatskej oblasti Ukrajinskej republiky , okresom Miskolcz v Borsódskej župe Maďarskej republiky , okresom Ostrava v Českej republike

The civic association entitled "East Civil Protection Association" is, according to Act no. 83/1990 Coll. voluntary association of citizens. It is a basic organizational unit with legal personality, an independent, open, non-political and independent association. It operates within the Slovak Republic. Civil Protection Association - East is a newly created voluntary social organization without a legal predecessor. Pursuant to the provisions of § 2 par. 3 of Act no. 83/1990 Coll. as amended, is a legal entity with independent legal personality. Name of the civic association: "Union of Civil Protection - East" The seat of the civic association is Veľký Folkmar no. 136, 05551 district Gelnica. It will have offices in Spišská Nová Ves, Žilina, Košice, Prešov, Banská Bystrica, Snina until the end of 2020, later in 2021 and 2022 also in Trnava, Nitra, Senice and Bratislava
 

Aktuality a informácie Zväzu Civilnej ochrany - Východ 

Úlohy a poslanie civilnej ochrany v obciach , financovanie činnosti počas mimoriadnych udalostí a mimoriadnej situácie – nové návrhy a poznatky – východiská

Autori : PaedDr. Ľubomír Betuš, CSc. Zväz civilnej ochrany Východ, Ing. Miroslav Betuš PhD. KR HaZZ Košice 

Abstrakt : Príspevok sa zaoberá právnymi normami a ich realizáciou v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a krízového riadenia. Zákon NR SR č. 42/1994 o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie. Stanovuje úlohy a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva. V jednotlivých častiach príspevku podľa právnych noriem , porovnávame plnenie dôležitých úloh a povinností v oblasti financovania materiálneho technického zabezpečenia ochrany s reálnymi skúsenosťami získanými starostami obcí . V našom článku kladieme dôraz na opatrenia obcí , ktoré z hľadiska prevencie a ochrany obyvateľstva pred ohrozením vytvárajú podmienky na k prežitiu obyvateľstva . Článok posudzuje úlohy obce a opatrenia pri vypracovaní plánu ochrany obyvateľstva, financovania ochrany a spôsobom informovania o hlavných úlohách podľa Koncepcie rozvoja CO do roku 2027.

Kľúčové slová . Civilná ochrana, Mimoriadna situácia a mimoriadna udalosť , Pôsobnosť obce na úseku civilnej ochrany obyvateľstva , plán ochrany obyvateľstva obce, financovanie obcí v oblasti CO a KR, Informačný systém civilnej ochrany, kolektívna ochrana obyvateľstva, záchranné práce, pôsobnosť právnických osôb, fyzických osôb na úseku CO

Abstract: The article deals with legal norms and their implementation in the field of civil protection of the population and crisis management. Act of the National Council of the Slovak Republic No. 42/1994 on Civil Protection of the Population, as amended, regulates the conditions for the effective protection of life, health and property from the consequences of extraordinary events, during a declared emergency situation. It establishes the tasks and competence of state administration bodies, municipalities, rights and obligations of natural persons and legal entities in ensuring civil protection of the population. In individual parts of the article, according to legal norms, we compare the fulfillment of important tasks and obligations in the field of financing material technical support for protection with real experience gained by mayors of municipalities. In our article, we emphasize the measures of municipalities, which, in terms of prevention and protection of the population from threats, create conditions for the survival of the population. The article assesses the tasks of the municipality and measures in the development of a population protection plan, financing protection and the method of informing about the main tasks according to the Concept of the Development of the Civil Protection until 2027.

Keywords Civil protection, Emergency situation and emergency event, Municipality's competence in the field of civil protection of the population, municipal population protection plan, financing of municipalities in the area of ​​CP and crisis management KM , Civil protection information system, collective protection of the population, rescue work, competence of legal entities, natural persons in the field of CP;

Bezpečnosť obyvateľstva je založená na princípe zaistenia ochrany , obrany jednotlivca, komunity a zabezpečenia funkcie obcí. K úspešnému uplatneniu úloh a opatrení je nevyhnutné zabezpečiť funkčnosť dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, právnických a podnikajúcich fyzických osôb a rozvíjanie procesov , nástrojov, ktoré slúžia na posilňovanie bezpečnosti , civilnej ochrany obyvateľstva.

Široké spektrum činnosti,, ktorým je Civilná ochrana obyvateľstva nie je možné vysvetľovať a riešiť len ako plnenie úloh v systéme civilnej ochrany, najmä varovanie a vyrozumenie v prípade vzniku ohrozenia , evakuáciu, ukrytie a núdzové prežitie obyvateľstva. Systém civilnej ochrany je súbor činností a úloh zodpovedných orgánov verejnej správy, právnických a podnikajúcich fyzických osôb a občanov, ktoré vedú k zabezpečenie ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia, v súlade s platnými právnymi predpismi .

Obec v poradí dôležitosti musí poznať analýzu územia z hľadiska ohrozenia mimoriadnymi udalosťami. Identifikácia zdrojov ohrozenia je prvým predpokladom na vypracovanie kvalifikovaného plánu ochrany obyvateľstva s jeho materiálnym a finančným zabezpečením. Ďalším krokom je premyslený postup s konkrétnymi opatreniami pre jednotlivé mimoriadne udalosti v podmienkach obce. Obec k týmto úlohám a opatreniam vypracúva plán ochrany obyvateľstva, jeho textovú, tabuľkovú a grafickú časť s prílohami výkazovej dokumentácie.[6]

Príklad grafického znázornenia plánu pre potreby civilnej ochrany obyvateľstva: mapa obce zo zakreslením dôležitých objektov pre ochranu obyvateľstva pred mimoriadnymi udalosťami (pošta, zdravotné stredisko, škola, kultúrny dom, možné miesta ubytovania, hlavný rozvod plynu a vody, trasy pre evakuáciu a evakuačné zariadenia, trasy , k miestu evakuačného strediska. Dopravné a poriadkové zabezpečenie pre miesto sústredenia a vykonanie zásahu záchranných jednotiek, zdroj vody pre hasičov v prípade požiaru , miesta poskytnutia prvej pomoci a núdzového zásobovania . Technické centrum s prenosnými detekčnými prístrojmi na monitorovanie toxických látok, plynov a pár po obvode 360°, monitorovanie ovzdušia v priestore v rozsahu 360° nezávisle od smeru vetra s detekčným bezpilotným dronom s kamerou a fotoaparátom, objekty pre možné ukrytie obyvateľstva, sklad materiálu civilnej ochrany a dobrovoľnej požiarnej ochrany. Sklad materiálu na protipovodňové zabezpečovacie práce )

Plán ochrany môže vypracovať len osoba s odbornou spôsobilosťou – najlepšie z obce, alebo inštruktor civilnej ochrany Okresného úradu zo zodpovednosťou za obec, kolektívne s členmi krízového štábu obce . Pokiaľ takouto osobou obec nedisponuje a nie je zastúpená v krízovom štábe, môže požiadať obec odbor krízového riadenia príslušného OÚ o zoznam vyškolených osôb s praktickými skúsenosťami v okrese.

V praxi podklady k spracovaniu plánu predkladá obec a posudzuje ich krízový štáb obce spolu s poslancami obce.

Odbornú spôsobilosť na úseku civilnej ochrany obyvateľstva ustanovuje § 18a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a jej podrobnosti získania Vyhláška MV SR č. 7/2012 Z. z. Touto sa stanovujú aj úlohy k odbornej spôsobilosti na úseku civilnej ochrany obyvateľstva. Počas odbornej prípravy k získaniu spôsobilosti sa účastníci zaoberajú otázkami vypracovania a aktualizácii plánu ochrany obyvateľstva v obci so všetkými súvislosťami. V programe odbornej prípravy ( kurzu v trvaní 2 och týždňov) sú všetky oblasti činnosti systému civilnej ochrany a praktické zamestnania s odbornými študijnými exkurziami. Predpokladom účasti a absolvovania kurzu je nevyhnutá znalosť a prax v základných otázkach teórie a praxe CO.[9],[11],

Učebné skupiny sa na kurzoch organizovaných MV SR Sekciou krízového riadenia pripravujú na vypracovanie a aktualizáciu plánu ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti. Pre tých účastníkov , ktorí majú pedagogickú prax – je organizátormi upravený obsah, formy a metódy kurzu k vzdelávacej činnosti na úseku civilnej ochrany. Takýto obsah a praktická časť je určený napríklad pre učiteľov ZŠ a SŠ k učivu: " Bezpečnosť ochrana života a zdravia " , organizovanie účelových hier a didaktických aktivít.

V prípade že ide napríklad o riaditeľov alebo učiteľov škôl sa obsah organizátorom, napríklad v CÚZ MV SR, IVS, Školiace zariadenie vzdelávania a prípravy Spišská Nová Ves, zariadenie Krupina-Tepličky, CÚZ stredisko Inštitút pre verejnú správu, Bratislava - Dúbravka, spresní.

Rozvrh je daný S KR MV SR a program sa upravuje personálne lektormi a obsahovo k cieľovej skupine. Pokiaľ ide o obce, obsah s praktickou časťou odbornej prípravy je doplnený o prípravu a vzdelávanie obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc.

Pri spracovaní plánu ochrany obyvateľstva v konkrétnych podmienkach možného ohrozenia sa obec oboznamuje s havarijnými plánmi podnikov a prevádzok objektov skladov na svojom území a trasami nákladnej a železničnej prepravy v okolí obce. Informuje obyvateľstvo a verejnosť podľa § 15a, zákona NR SR č. 42/1994 Z. z o pripravených opatreniach z hľadiska ohrozenia. Takými ako sú živelné pohromy, havárie, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, možné teroristické útoky a násilné činy, narušenie dodávok tepla, s ohrozením dodávok nevyhnutných životných potrieb, smogová situácia, nežiaduci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie a katastrofy. Informuje o varovaní obyvateľstva, organizovaní záchranných prác, evakuácie, ochrany pred účinkami nebezpečných látok, núdzového zásobovania a ubytovania a poskytovania prvej predlekárskej pomoci.[6],

Informácie pre verejnosť, zahŕňajú najmä:

· informácie o zdroji ohrozenia, jeho nebezpečných charakteristikách a vlastnostiach, pre život a zdravie obyvateľstva, rozsahu ohrozeného územia a spôsoboch kolektívnej a individuálnej ochrany ;

· informácie o možnom vzniku mimoriadnej udalosti a následkov na postihnutom území a životnom prostredí, najmä vody, ovzduší a rastlinstve. Napríklad pri náhlej povodni, svahovom zosuve, požiari, úniku nebezpečnej látky pri havárii, výbuchu plynu, prerušenie dodávok energií, zimnej kalamite a podobne,

· nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť mimoriadnu udalosť, ich miesta uskladnenia , alebo prepravy,

· informácie o spôsobe varovania obyvateľstva prostriedkami pre varovanie ako sú sirény, prostriedky k mobilným aplikáciám, miestny rozhlas, mobilné prostriedky v automobiloch,

· o spôsobe organizovania záchranných prác v obci, informácie o silách a prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii v obci a v susedných obciach, miesto ich rozmiestnenia a nasadenia na záchranné práce (dislokácie), zapojenia právnických osôb, fyzických osôb do vecného plnenia a osobných úloh. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti, pre ochranu obyvateľstva, prostredia a územia najmä o postupe záchranných prác,

· podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva, [10]

Obec koordinuje plnenie úloh a opatrení pri vzniku mimoriadnych udalostí a počas vyhlásenia mimoriadnej situácie v súčinnosti s právnickými osobami, fyzickými osobami – podnikateľmi a s ostatnými fyzickými osobami.

Záchranné práce riadi obec, ak nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov na území obce; pri riadení záchranných prác môže uložiť povinnosti podľa § 21 a 23 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi alebo fyzickej osobe možno po vyhlásení mimoriadnej situácie uložiť písomným príkazom povinnosť poskytnúť vecné plnenie na zvládnutie úloh pri mimoriadnej udalosti. Fyzické osoby sú povinné zúčastniť sa na plnení úloh civilnej ochrany osobnými úkonmi.

Ak má obec vhodné podmienky a personálne zabezpečenie po konzultácii s odborom krízového riadenia OU, môže obec uskladňovať, ošetrovať a zabezpečovať výdaj materiálu civilnej ochrany jednotkám civilnej ochrany, ktoré sú obcou pre potrebu územia zriadené.

Prostriedky individuálnej ochrany a improvizované prostriedky a na ochranu dýchacích ciest obyvateľstvu obce, pre ktoré tieto prostriedky nezabezpečujú právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia (táto úloha závisí od finančných prostriedkov a materiálnych personálnych podmienok v obci). Počas krízových stavov ako je vojna a vojnový stav, výnimočný stav, prostriedky PIO zabezpečuje štát, prostredníctvom výdajných stredísk civilnej ochrany.

Podľa záverov Analýzy územia okresu obec podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na ukrytie obyvateľstva a zabezpečuje ich potrebné úpravy. Taktiež metodicky usmerňuje obyvateľstvo pri príprave a zabezpečovaní úkrytov budovaných svojpomocne, tak aby mali požadované ochranné vlastnosti.[15]

Z hľadiska pokrytia územia obce systémom varovania signálmi civilnej ochrany v spolupráci so štátnou správou zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad. Zároveň poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám prevzatým do starostlivosti nachádzajúcim sa na území obce.[10],[14],

Počas mimoriadnej situácie obec plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu a poskytuje núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie evakuovaným a prostredníctvom zdravotníkov nevyhnutú prvú pomoc.

Pre ochranu obyvateľstva sa v obci vytvárajú jednotky civilnej ochrany pre územnú potrebu z obyvateľstva obce. Obec zabezpečuje ich prípravu, školenia, akcieschopnosť, materiálne a technické zabezpečenie. Z hľadiska pripravenosti sa v obci zabezpečuje v súčinnosti s OÚ, odborom KR odborná príprava a vzdelávanie. Ide najmä o záchranné jednotky, poriadkové jednotky, protipožiarne jednotky, jednotky pre núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie, evakuáciu a zdravotnícke jednotky. Obec môže zabezpečovať a vykonávať prípravu jednotiek civilnej ochrany obce a v spolupráci s Hasičským záchranným zborom, DPO a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitárnym poslaním. [9],

Obec na svojom území vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a stanovuje režim života obyvateľstva v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje koordinačné stredisko 112 a príslušný okresný úrad. Všetky nami uvedené úlohy a opatrenia si však vyžadujú personálne, finančné a materiálne zabezpečenie.

Hlavné úlohy obce v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a ich finančné zabezpečenie:

Obsah úlohy obce . Zodpovedá . Finančné zabezpečenie

1 Vypracúva plán ochrany obyvateľstva, oboznamuje sa s havarijnými plánmi podnikov a prevádzok na svojom území a informuje obyvateľstvo a verejnosť podľa § 15a Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva .

Starosta obce a poverení členovia krízového štábu . Osoba s odbornou spôsobilosťou, dohoda o vykonaní práce.

¹ poznámka

2 . Koordinuje plnenie úloh v súčinnosti s právnickými osobami, fyzickými osobami – podnikateľmi a s ostatnými fyzickými osobami. Z : Starosta obce

Náklady na vypracovanie podkladov pre obec hradí právnická osoba, fyzická osoba, podnikatelia z objektov, ktoré sú ohrozovateľmi .

3.  Riadi záchranné práce, ak nepatria do pôsobnosti orgánov štátnej správy, právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov na území obce. Pri riadení záchranných prác môže uložiť povinnosti podľa § 21 a 23, Zákona o civilnej ochrane obyvateľstva . Z : Starosta obce v súčinnosti s veliteľmi jednotiek pre potrebu územia obce

Náklady na riešenie mimoriadnej udalosti hradí obec zo svojho rozpočtu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie na záchranné práce prispieva štát podľa právnych noriem civilnej ochrany obyvateľstva.

4. Uskladňuje, ošetruje a zabezpečuje výdaj materiálu civilnej ochrany jednotkám civilnej ochrany zriadeným obcou a prostriedkov individuálnej ochrany obyvateľstvu obce, pre ktoré tieto prostriedky nezabezpečujú právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia.                    Z : Starosta obce – spolupracuje pri tejto úlohe s OÚ odborom krízového riadenia

Náklady hradí obec, spolupracuje s OÚ, podľa smerníc na uskladnenie materiálu CO.

5. Podľa potreby určuje vhodné ochranné stavby použiteľné na ukrytie obyvateľstva a zabezpečuje ich potrebné úpravy, poskytuje metodickú pomoc pri budovaní úkrytových priestorov svojpomocne. Z : Starosta obce

Náklady hradí obec, spolu s fyzickými osobami vlastníkmi úkrytu , spolupracuje pri tom s právnickými a fyzickými osobami z obce.

6 . Zabezpečuje trvale hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, o čom informuje okresný úrad a poskytuje nevyhnutnú a okamžitú pomoc v núdzi, najmä prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc obyvateľstvu obce a osobám nachádzajúcim sa na území obce.                 Z :Starosta obce v súčinnosti s OÚ

Náklady hradí štátna správa a obec, spolupracuje pri tom z hľadiska nákladov so štátnou správou. Náklady na akustické zabezpečenie činnosti sirén hradí štátna správa.

7. Plánuje, vyhlasuje, riadi a zabezpečuje evakuáciu a poskytuje núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie evakuovaným. V prípade povodne vyhlasuje alebo odvoláva jednotlivé stupne ohrozenia ( II a III.). Z : Starosta obce

Pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna situácia, náklady sú hradené obdobne podľa smerníc , ako náklady na záchranné práce, na základe predloženej dokumentácie financovania obcou na OU .

8. Vytvára jednotky civilnej ochrany pre potrebu obce z obyvateľstva obce a zabezpečuje ich odbornú prípravu, školenie a akcieschopnosť. Z : Starosta obce a veliteľ štábu civilnej ochrany obce

Náklady hradí obec, spolupracuje pri tom s právnickými a fyzickými osobami z obce a OÚ.

8a. Zabezpečuje a vykonáva prípravu jednotiek civilnej ochrany obce a v spolupráci s verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním zabezpečuje prípravu obyvateľstva na sebaochranu a vzájomnú pomoc. Z : Starosta obce a veliteľ štábu civilnej ochrany obce

Náklady hradí obec, spolupracuje pri tom s právnickými a fyzickými osobami z obce a OÚ

9 . Vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu a ustanovuje režim života obyvateľstva na území obce v prípade vzniku mimoriadnej udalosti a neodkladne o tom informuje okresný úrad.

Z : Starosta obce

Počas mimoriadnej situácie náklady hradí obec , po odvolaní MS náklady na záchranné práce obce po verifikácii uhrádza štátna správa zo ŠR (spolupracuje pri tom s právnickými a fyzickými osobami z obce a OÚ).

10. Hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu, vyžaduje náhradu skutočných výdavkov vynaložených na civilnú ochranu, ktoré sa financujú zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu miestne príslušného okresného úradu. Z : Starosta obce

Obec hospodári s pridelenými finančnými prostriedkami na civilnú ochranu.

¹ poznámka – v prípade delegovanej osoby z obce, je odborná príprava organizovaná sekciou KR MV SR pre obce bezplatná mimo nákladov na ubytovanie stravovanie a cestovné, ktoré hradí obec.

² poznámka – záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov MU a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov MU (§ 3 ods. 6 zákona ...).

Na financovaní civilnej ochrany sa v rozsahu ustanovenom v tomto zákone podieľajú aj samosprávne kraje, obce, právnické osoby, fyzické osoby – podnikatelia a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, prepravujú, skladujú alebo manipulujú s nebezpečnými látkami v množstvách ohrozujúcich život, zdravie alebo majetok (§ 5 ods. 2 cit. zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. ....). Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 599/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Výdavkami na civilnú ochranu, ktoré sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva, sú výdavky okresného úradu a obce:

a) na záchranné práce, b) na evakuáciu, c) za poskytnutie vecného prostriedku právnickou osobou alebo fyzickou osobou, d) za vecný prostriedok, ktorý OÚ alebo obec prevzala ako vecné plnenie a ktorý nemožno vrátiť pre poškodenie alebo znehodnotenie, e) na náhradu škody, ktorá vznikla vecným plnením právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá poskytla vecné plnenie, f) na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za účasť na osobných úkonoch, g) na odmenu za vykonávanie časovo obmedzených prác pre civilnú ochranu súvisiacich s bezprostrednou ochranou života, zdravia a majetku, h) na stravovanie a ubytovanie osoby, ktorá poskytla vecné plnenie alebo osobné úkony, i) za poskytnutie priestorov a prostriedkov na núdzové ubytovanie osôb postihnutých MU a osôb, ktoré vykonávajú ZP, j) na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku a cestovné náhrady člena krízového štábu okresného úradu a člena krízového štábu obce.

Podľa § 2 ods. 4 uvedenej vyhlášky*³: Požiadavky obce na úhradu výdavkov uvedené v bodoch (a – i) sa uplatňujú na príslušnom okresnom úrade, ktorý ich overí. Tieto výdavky možno uhrádzať priebežne počas mimoriadnej situácie. K predmetnej problematike bol vydaný v súlade s § 12 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov Pokyn GR sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MV SR. *Vyhláška MV SR č. 599/2006 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu

Pokyn MV SR upravuje: podrobnosti o uplatňovaní náhrady skutočných výdavkov (vyššie uvedených v § 2 ods. 3 vyhlášky č. 599/2006 Z. z. ... obce počas vyhlásenej MS, ktoré vznikli v súvislosti s plnením úloh podľa tejto vyhlášky a na predkladanie návrhov na ich úhradu z prostriedkov štátneho rozpočtu na schválenie MV SR (Čl. 1 ods. 1 pokynu).

Čl. 1 ods. 2 pokynu stanovuje: Podmienkou uplatnenia náhrady skutočných výdavkov z prostriedkov ŠR prostredníctvom kapitoly MV SR je, že vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním úloh a opatrení na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov MU počas vyhlásenej MS (§ 3 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. ...).

Postup a náležitosti pre uplatnenie jednorazovej finančnej výpomoci sa riadi podľa § 28a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Ide najmä o jednorazovú finančnú výpomoc.

Obec je povinná uhrádzať z vlastných zdrojov výdavky spojené s uskladnením materiálu civilnej ochrany, s prípravou na civilnú ochranu a výdavky spojené s udržiavaním ochranných stavieb civilnej ochrany. Výdavky nezahŕňajú odmeny pre skladníka, lektora a výdavky na rekonštrukcie, prestavby ochranných stavieb, periodické revízie, obmeny technického zariadenia a odstraňovanie následkov ich poškodenia mimoriadnou udalosťou.[8],

Podľa § 3b zákona NR SR sa mimoriadna situácia vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov na území okresu, kraja, SR. Na území obce – miestnymi informačnými prostriedkami. Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:

a) záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia obce, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia,

b) evakuácia, krátkodobá alebo dlhodobá s otvorením evakuačných zariadení – evakuačné stredisko, zberné miesto, stanice nástupu a výstupu, kontrolné stanovište pre zabezpečenie kontroly osôb vstupujúcich do evakuovaného priestoru a ochranu majetku občanov v evakuovaných priestoroch, miesto ubytovania, sily a prostriedky na odborné zabezpečenie evakuácie, poriadkovo-bezpečnostné, dopravné – pre zabezpečenie prípravy, pristavenie dopravných prostriedkov, nástup evakuovaných a vykonanie prepravy, pre zabezpečenie opatrenia na usmerňovanie samovoľnej evakuácie.

c)Zdravotnícke – pre zabezpečenie a poskytnutie základnej zdravotníckej pomoci,

d))zásobovacie – pre núdzové zásobovanie a stravovanie, núdzové ubytovanie – je potrebné určiť na základe vzniknutej situácie časové uprednostnenie niektorých skupín obyvateľstva, najmä deti zo škôl a školských zariadení, chorých zo zdravotníckych zariadení atď. (vo veľkých obciach nad 2000 osôb aj ubytovacie podľa pohlavia, veku a pod.) a veterinárne zabezpečenie.[6]

V obci riadi a zabezpečuje evakuáciu starosta obce prostredníctvom evakuačnej komisie obce, alebo krízového štábu a komisií po vyhlásení mimoriadnej situácie .

c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie, ktorého podstatou je – zabezpečenie dočasného minimálneho stravovania, minimálnych dávok pitnej vody a poskytovanie ďalších základných potrieb osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou v medziach existujúcich podmienok na prežitie, najmä dodávok elektrickej energie, zabezpečenie tepla a základné zdravotnícke zabezpečenie.

e) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek záchranného systému, jednotiek civilnej ochrany pre potrebu územia, spoločných záchranných útvarov.

Príslušná obec a jej orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní úloh a opatrení.

Obec v prípade vyhlásenia MS spojenej s únikom NL môže prostredníctvom OU požiadať o vyslanie Kontrolného chemického laboratórium CO. /KCHL/. Kontrolné chemické laboratóriá CO sú zriadené podľa Zákona o CO ako zariadenia civilnej ochrany. Postup pri vyžadovaní výjazdu mobilného kontrolného chemického laboratória CO a jeho vysielaní na zásah alebo na inú činnosť upravuje nariadenie MV SR č. 125/2010 o postupe pri vyžadovaní výjazdu kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany a jeho vysielaní na zásah alebo na inú činnosť.

Kontrolné chemické laboratórium CO:

v rámci zásahu, pri mimoriadnych udalostiach spojených s únikom chemických a rádioaktívnych látok do ovzdušia, vody a pôdy a požiaroch s podozrením ohrozenia zdravia a života osôb a životného prostredia vykonáva špeciálny prieskum v priestore postihnutom mimoriadnou udalosťou, odber vzoriek, identifikáciu, meranie a analýzu chemických a rádioaktívnych látok a tiež nahlasuje bezodkladne informácie o výsledkoch merania veliteľovi zásahu alebo oprávnenej osobe a koordinačnému stredisku IZS, v rámci inej činnosti vykonáva expertnú a rozborovú činnosť v oblasti chemických a rádioaktívnych látok.[6]

Financovanie obce

Zákon č. 369/1990 Z. z. SNR o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v §7. (Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení 369/1990 účinný od 01.04.2025)

Financovanie obce, ukladá obciam: obec svoje potreby zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov. Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. [12],[5],[4],

Napríklad zriadenie skladu materiálu civilnej ochrany pre územie obce a priľahlých obcí na záujmovom území štátu. Použitie štátnej dotácie je kontrolované štátnym orgánom podľa osobitných predpisov. Obciam, ktorým vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno poskytnúť štátnu dotáciu podľa predpisov samosprávy. Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

Na plnenie svojich úloh si obec môže zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí, alebo z iného dôvodu si môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.[3],

Oblasť ochrany obyvateľstva a jej financovanie

Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce (§ 9 Zákona o obecnom zriadení), ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Obec zverejní návrh rozpočtu obce a návrh záverečného účtu obce najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a na webovej stránke; ustanovenia §6 ods. 4 až 7 zákona o obecnom zriadení platia rovnako. Záujem obyvateľstva obcí o financovanie oblasti ochrany obyvateľstva treba vo väčšej miere podporiť aj zo strany okresných úradov na poradách starostov obcí.[1],[4]

Rozpočet obce je súčasťou finančného plánu a pomáha pri plánovaní na dosiahnutie finančných cieľov, včítane ochrany obyvateľstva pred účinkami mimoriadnych udalostí. Pomocou rozpočtu obce môžeme nájsť zdroje pre úspory a zodpovedne sa pripraviť na neočakávané výdavky v prípade mimoriadnej udalosti s ohrozením životov, zdravia a majetku.

Častým predmetom diskusie na odborných prípravách starostov sú otázky financovania činnosti ochrany obyvateľstva pred mimoriadnymi udalosťami väčšinou zo strany starostov k OÚ. Pri analýze týchto problémov v rozpočtoch obcí zisťujeme, že sa týmto otázkam venuje minimálna pozornosť. Napríklad ani názov civilná ochrana obyvateľstva pred mimoriadnymi udalosťami sa v rozpočtoch konkrétne nespomína (okrem tých oblastí, ktoré súvisia s CO – požiare, odpadové hospodárstvo , občianska poriadková služba...), tieto poznatky sú získané zo 120 náhodne vybratých obcí v SR s počtom obyvateľstva od 500 do 1000. Vo väčších obciach nad cca 2500 obyvateľov, je táto otázka už riešená zodpovednejšie. Obce sa v praxi financovania ochrany obyvateľstva často spoliehajú, že počas mimoriadnych situácií výdavky na záchranné práce uhradí štát.

Rozpočet obcí a miest má svoje elementárne vymedzenie, alebo skôr zákonnú úpravu obsiahnutú v troch spomínaných základných právnych predpisoch. Prvou legislatívnou normou je Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý vo svojom znení §9 ods. 1 uvádza, že rozpočet obce je základom finančného hospodárenia obce, zdôrazňuje JUDr. Ondrej Beracka, odborník na túto oblasť: "Povinnou náležitosťou rozpočtov miest a obcí sú tiež zámery a ciele, ktoré sa budú v obci realizovať z výdavkov.

Ide o tzv. program obce alebo aj o programový rozpočet." Na naplnenie jednotlivých cieľov programov v rozpočte sa definujú ako povinná súčasť aj merateľné ukazovatele. Oblasť civilnej ochrany obyvateľstva v takýto programoch však často absentuje.

Odkiaľ majú obce finančné prostriedky a koľko?

Obce získavajú financie zo svojich vlastných príjmov, ktoré môžu pochádzať z daní, poplatkov, alebo z iných miestnych zdrojov. Daňové príjmy sú často hlavným zdrojom financovania obcí a závisia od ekonomickej aktivity v danej oblasti.

Štátna dotácia predstavuje finančnú podporu, ktorú obec dostáva od centrálnej vlády. Tieto prostriedky sú často určené na krytie nákladov spojených s verejnými službami a projekty, ktoré sú všeobecným záujmom.

Okrem vlastných príjmov a štátnej dotácie môžu obce získavať financie aj z iných zdrojov, ako sú granty, pôžičky, alebo príjmy z majetku, ak ho obec vlastní.

Kvalitné finančné riadenie obce sa prejaví v schopnosti diverzifikovať príjmy, minimalizovať riziká
(napr. výpadok určitej príjmovej položky), vytvárať rezervy a plánovať investície tak, aby obec
dlhodobo fungovala vyrovnane a transparentne

Zákon o obecnom zriadení definuje obce a mestá ako právne subjekty. Hospodária s vlastným majetkom a vlastnými zdrojmi a môžu podnikať. Základnou úlohou samosprávy je poskytovať v oblasti verejnej správy kvalitné služby a ochranu pre obyvateľstvo v prípade ohrozenia. Na zabezpečenie množstva kompetencií sú potrebné finančné prostriedky a materiálno-technické zabezpečenie.

V roku 2026 a v ďalších nasledujúcich dvoch rokoch výrazne negatívne ovplyvní aj finančná kríza zapríčinená objektívnymi faktami v ekonomike Európskej únie. Tento stav sa premietne aj do financovania ochrany obyvateľstva v obciach.

Slovenská ekonomika by mala v prostredí globálnych obchodných bariér rásť len opatrne.

HDP v roku 2026 stúpne o 1 %, keď ho potiahnu najmä investície z finišujúceho Plánu obnovy a odolnosti SR (POO). Napätie na trhu práce oslabí a počet zamestnancov v ekonomike mierne klesne. Reálne mzdy však vďaka vyššej produktivite stúpnu a pozvoľne vzrastie aj spotreba domácností.

V roku 2027 posilní ekonomiku export novej automobilky Volvo a HDP po zohľadnení ozdravenia verejných financií vzrastie o 1,2 %. Nepriaznivá demografia bude obmedzovať zamestnanosť na celom horizonte prognózy, v závere ktorého ekonomiku podporí dočerpanie EÚ fondov.

Riziká prognózy sú vyváženejšie. Výzvou zostáva dočerpanie POO a pozitívne môže naopak prekvapiť prenos nemeckého fiškálneho stimulu do slovenskej ekonomiky

Pre celú územnú samosprávu to znamená pokles výnosu Daní z príjmu fyzických osôb a tak aj pokles celkových príjmov rozpočtov obcí a samosprávnych krajov. Tento stav bude mať nepriaznivé dôsledky na financovanie civilnej ochrany obyvateľstva najmä v malých a stredných obciach. Musíme spoločne hľadať východiská.

Nastavenie kritérií – objem finančných prostriedkov určený pre miestnu samosprávu sa rozdeľuje medzi jednotlivé obce a mestá podľa viacerých kritérií, ktoré majú vyššiu či nižšiu percentuálnu váhu. Medzi kritériá patrí:

■  Počet obyvateľov ( 23%), časť sa prepočíta s koeficientom nadmorskej výšky, ktorý zohľadňuje, napríklad zvýšené náklady v zimnej sezóne.

■  Počet obyvateľov upravený o veľkostný koeficient (32 %), ktorý zohľadňuje zvýšené náklady tých obcí a miest, ktoré zabezpečujú samosprávne pôsobnosti aj pre iné obce.

■  Prepočítaný počet žiakov základných umeleckých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a obdobných cirkevných a súkromných školách a školských zariadeniach (40 %). Výpočet je viazaný na počet detí v zariadeniach, len malá časť z tohto balíka, určená na záujmovú mimoškolskú činnosť, ide na deti vo veku 5 až 15 rokov podľa ich trvalého bydliska a obce ich môžu posunúť centrám voľného času v iných obciach či mestách.

■  Počet obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 62 rokov (5 %), zabezpečuje financovanie opatrovateľskej služby.

Tieto kritériá majú vplyv najmä na oblasť civilnej ochrany obyvateľstva. Kríza v SR upozorňuje na fakt, kde by sa mohlo financovanie civilnej ochrany obyvateľstva uberať v budúcom období. Najvhodnejším spôsobom bude pre obce podľa Analýzy územia okresov vytváranie zariadení civilnej ochrany obyvateľstva s dobrovoľným zamestnancom/cami alebo inými osobami s odbornou spôsobilosťou. S vyčlenením vecných prostriedkov právnických osôb, alebo samotných obcí. Predpokladom bude ich vyškolenie a praktická príprava. Pôjde o odborne pripravené osoby k plneniu úloh ochrany obyvateľstva. Finančné prostriedky si musia obce v rozpočtoch zabezpečiť.

Štát pomáha bezplatnou odbornou prípravou vo svojich zariadeniach podľa Vyhlášky MV SR č. 303/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu. V praxi pôjde aj o súčinnosť jednotlivých zložiek IZS vo financovaní. Zariadenia CO vo vybraných obciach však budú len doplňovať základné zložky integrovaného záchranného systému v tých oblastiach ktoré sa ukazujú najviac zraniteľnými. Sú to záchranné práce silami a prostriedkami obce, vyslobodzovanie osôb, ukrytie, evakuácia, individuálna ochrana obyvateľstva, núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie, núdzové stravovanie, zásobovanie vodou, energiami a poskytovanie prvej predlekárskej pomoci, organizovanie humanitárnej pomoci.

Dôležitými úlohami, pre ktoré sme získali poznatky sú: poriadková služba, pozorovanie územia, dekontaminácia, dezinfekcia objektov pre bývanie a stravovanie, dopravu a ubytovanie, hygienická očista osôb a zvierat. Zaujímavým zistením v obciach je fakt, že počas mimoriadnej situácie (MS) a krízy oblasť varovania obyvateľstva a vyrozumenie osôb nezlyhali a boli na požadovanej úrovni. Nedošlo v obciach ohrozených napríklad povodňami k masovej panike a dezinformáciám veľkého rozsahu.

Zriaďovateľom nami navrhovaných uvedených subjektov môže byť právnická osoba – podnikateľ, podnikajúca fyzická osoba. Môže to byť občianske združenie civilnej ochrany so svojimi pobočkami, iné občianske združenia s obsahom činnosti ochrany obyvateľstva a záchrany alebo obec. MV SR a okresné úrady s odbormi krízového riadenia by sa mali vyjadrovať k účelnosti zriaďovania týchto subjektov civilnej ochrany obyvateľstva. Pri tom by mali spoločne a v súčinnosti s IZS vychádzať z plánu ochrany obyvateľstva územia okresov a krajov.

Zo skúsenosti ochrany obyvateľstva počas mimoriadnych udalostí je možné zvážiť, kde a ako by mali vznikať, na akých miestach k predpokladanej činnosti, ktoré je možné využiť pri vyhlásení mimoriadnej situácie (napríklad objekty škôl, bazény, malé vodné nádrže, ubytovacie a stravovacie zariadenia, vývarovne stravy, sklady, komunálne služby, umyvárne áut, kultúrne domy, ubytovne, hotely a turistické zariadenia, športové areály, dopravné uzly...)

Organizačnými jednotkami sa môžu stať jednotky CO pre potrebu územia, združené dobrovoľnícke záchranné útvary, dobrovoľná požiarna ochrana a ich jednotky, členovia občianskych združení v oblasti požiarnej ochrany, civilnej ochrany, dobrovoľnej ochrany obyvateľstvom, zdravotníckej pomoci.

Zariadenia civilnej ochrany musia pôsobiť predovšetkým na území svojho zriaďovateľa ako miestne príslušné zariadenie civilnej ochrany obce, alebo pre viaceré združené obce v tejto oblasti alebo v rámci objektu právnickej osoby.

Finančné zabezpečenie a prostriedky na pokrytie výdajov potrebných pre činnosť zariadení civilnej ochrany obyvateľstva sa zabezpečujú u právnických a podnikajúcich osôb, ktoré zabezpečili záchranné práce, v obciach podľa rozpočtových pravidiel obecného rozpočtu.

Financovanie súvisiace s mimoriadnymi udalosťami spojenými s realizáciou záchranných prác

MV SR, sekcia krízového riadenia a OÚ s odbormi KR vydali metodické usmernenia. Tie sú zamerané na podmienky jednotlivých okresov, ktorými sa určuje postup primátorov miest a starostov obcí pri uplatňovaní finančných náhrad výdavkov v súvislosti so záchrannými prácami. Najmä pri živelných pohromách (povodniach, svahových zosuvoch, zimnej kalamite, povodniach, extrémnom teple alebo chlade, lavínach, víchrici a pod.) včítane záchranných prác pri ostatných mimoriadnych udalostiach. [1], [4],

Obce pri uplatňovaní finančných náhrad napríklad výdavkov na povodňové záchranné práce v zmysle zákona NR SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami a na záchranné práce pri ostatných mimoriadnych udalostiach sa riadia podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a zodpovedajúcich vyhlášok MV SR a MŽP SR .[16]

Často sa v praxi uplatňuje dokument : " Spoločný postup MŽP SR a MV SR pri mimoriadnych udalostiach pri zabezpečovaní havarijných svahových zosuvov (usmernenia a dokumenty sú prístupné na odboroch krízového riadenia OÚ vypracované za pomoci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra na konkrétne podmienky jednotlivých okresov). Dobrým metodickým príkladom konkrétneho postupu môžu slúžiť obce z okresov Kežmarok, Spišská Nová Ves, Žilina pri riešení zosuvov ohrozujúceho obyvateľstvo .[16]

Po povodniach a rozsiahlych záplavách pri uplatňovaní finančných náhrad výdavkov v súvislosti s povodňovými zabezpečovacími a záchrannými prácami obce postupujú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona NR SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami a vyhlášky MŽP SR č. 251/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd pričom je dôležité najmä:

Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Povodňové záchranné práce riadi obec. Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo HaZZ alebo KR HaZZ do času, kým riadenie neprevezme obec.

Výdavky na povodňové záchranné práce sú všetky oprávnené výdavky vynaložené od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie podľa § 12 zákona o Civilnej ochrane obyvateľstva.

V súlade s vyhláškou MŽP SR č. 252/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach § 2 ods. 5 a 7 , obec spracúva informácie .

Tieto obce predkladajú odboru civilnej ochrany a krízového riadenia okresného úradu. Slúžia na celkovú kompletizáciu údajov za okres a spracovanie vyhodnotenia povodňových záchranných prác v potrebnom rozsahu .

Obce na overenie (verifikáciu) výdavkov na záchranné práce predkladajú verifikačnej komisii OÚ všetky podklady, ako napríklad: príkazy na vyhlásenie III. stupňa povodňovej aktivity a jej odvolanie, prvotné účtovné doklady ako sú objednávky na zabezpečenie výkonu povodňových záchranných prác, účtovné doklady potvrdzujúce oprávnenosť účtovaných výdavkov na povodňové záchranné práce. Z nich musí jednoznačne vyplývať, že ide o práce a činnosti, ktoré sa viažu na zabezpečenie povodňových záchranných prác v sledovanom období.

Ostatné mimoriadne udalosti

Pri uplatňovaní finančných náhrad výdavkov v súvislosti so záchrannými prácami po vzniku mimoriadnej udalosti (s výnimkou povodne) obce postupujú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, vyhlášky MV SR č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek CO a podľa Pokynu GR S IZS a CO MV SR č. IZCO-48-44/2012 zo dňa 17. decembra 2012, o uplatňovaní skutočných náhrad výdavkov na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MV SR pričom je dôležité najmä:

a) Podmienkou uplatnenia náhrad výdavkov v súvislosti so záchrannými prácami je vyhlásenie mimoriadnej situácie a skutočnosť, že vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním úloh a opatrení na znižovanie rizík ohrozenia alebo činností nevyhnutných na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

b) Pri uplatňovaní náhrad výdavkov je nevyhnutné uvedomiť si, že výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní záchranných prác počas vyhlásenej mimoriadnej situácie sú výdavkami, ktoré vznikli v súvislosti s plnením úloh a opatrení podľa §2 ods.3 písm. f) až j) vyhlášky 599/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vznikli nad rámec prác vykonávaných subjektmi, ktoré sú na tento účel zriadené a zabezpečujú tieto činnosti v rámci svojich rozpočtov, prípadne s použitím síl a prostriedkov v pôsobnosti obce. Alebo s použitím síl a prostriedkov právnických osôb a fyzických osôb na základe ich vyžiadania na vykonanie prác. Postup obce je podľa Vyhlášky č. 599/2006 Z. z. MV SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu.

c) Obec predloží výšku finančných prostriedkov na základe účtovných dokladov, ktoré predstavujú skutočné výdavky za vykonanie prác v súvislosti s plnením úloh a opatrení vrátane vlastných výdavkov na vykonávanie záchranných prác a výdavky na činnosť krízového štábu obce (napr. náklady na prevádzku techniky vo vlastníctve obce, mzdové výdavky pracovníkov obecného úradu – práca nadčas a pod.).

f) Obec následne spracuje informáciu o vykonávaní záchranných prác. V správe sa uvádzajú všetky činnosti, práce a v závere správy výdavky, ktoré vznikli od vyhlásenia mimoriadnej situácie do ukončenia záchranných prác a odvolania mimoriadnej situácie. Vyhodnotené výdavky na záchranné práce sú podľa usmernení, uznesení krízového štábu obce, ktorý výdavky schválil, vyhlásenie a odvolanie mimoriadnej situácie vrátane správy o vykonaní záchranných prác. Žiadosti o refundáciu výdavkov predkladá obec odboru krízového riadenia okresného úradu v termíne do 30 dní od vyhlásenia mimoriadnej situácie a následne do 30 dní od odvolania mimoriadnej situácie.

Aké budú možnosti riešenia financovania systému ochrany obyvateľstva v obciach poskytujú navrhované východiská. Ako prirodzené riešenie uvádzaných problémov sa ponúka trojica základných:

1. Zlučovanie obcí – ide o najradikálnejšie riešenie (a ako ukazuje prax niektorých krajín, aj najefektívnejšie),

2. Kompetenčná kategorizácia obcí – niektoré krajiny majú pozitívne skúsenosti s kategorizáciou obcí podľa ich veľkosti a významu a s tým súvisiacou kompetenčnou kategorizáciou

3. Obecná spolupráca medzi susediacimi obcami – ide o súbor nástrojov, ktoré umožňujú obciam využívať úspory z rozsahu bez toho, aby dochádzalo k ich zlučovaniu (na Slovensku sa takto využívajú napríklad spoločné obecné úrady pre zabezpečovanie výkonu delegovanej štátnej správy, mikroregionálne združenia, projektová spolupráca a podobne).

§ 21 Zákona 369 Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov Regionálne a záujmové združovanie obcí . Obce sa môžu v záujme plnenia spoločných úloh, na zastupovanie svojich záujmov a potrieb , alebo z iných dôvodov združovať do stálych alebo dočasných republikových, regionálnych a záujmových združení. Činnosť združenia obcí je financovaná najmä zo združených prostriedkov.[1],

§ 2. Zákona 369 Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov .Dve alebo viac obcí sa môže zlúčiť do jednej obce. Zlúčením obcí vzniká nová obec, ktorej územie tvoria územia zlučovaných obcí. Súčasťou rozhodnutia obcí o svojom zlúčení je dohoda o usporiadaní majetkových právnych vzťahov a dohoda o názve a o sídle orgánov obce.[1]

Vzťah štátu a obce § 5. Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

Zákon č. 369 Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov § 7 Financovanie obce.

Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov. Vlastnými príjmami obce sú v rozsahu podľa osobitných predpisov najmä

a) príjmy z majetku obce a z majetku štátu prenechaného obci do dočasného užívania (nájmu) a z fondov obce,

b) výnos daní obecných podnikov a iných právnických osôb obce,

c) príjmy z miestnych daní a poplatkov,

d) výnos pokút za priestupky,

e) výnos dobrovoľných zbierok a dobrovoľné príspevky a dary od fyzických a právnických osôb,

f) príjmy z obligácií,

g) príjmy z úverov a pôžičiek,

h) iné príjmy[1]

Na plnenie rozvojového programu obce alebo inej úlohy, na ktorej má štát záujem, sa obci poskytne účelová štátna dotácia. Použitie účelovej štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov

Obdobne sústredenie síl a prostriedkov, finančných možností s vytvorením spoločných záchranných útvarov by zracionalizovalo prevenciu a zásah pri mimoriadnych udalostiach, nakoľko je známe prostredie, získané skúsenosti s ohrozenia životov, zdravia a majetku. Tieto neoceniteľné poznatky je však potrebné aj právne dopracovať.

Použité právne predpisy a nariadenia:

[1] Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, (Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení 369/1990 účinný od 01.04.2025)

[2] Zákon NR SR č 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch

[3] Zákon NR SR č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov -spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane do rozpočtu obcí a VÚC,

[4] Zákon NR SR 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite

[5] Zákon NR SR č 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

[6] Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

[7] Zákon NR SR č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov

[8] Vyhláška MV SR č. 599/2006 Z. z. o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva zo štátneho rozpočtu

[9] Vyhláška MV SR č. 303 /1996 na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu.

[10] Vyhláška MV SR č. 388/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochran

[11] Vyhláška MV SR č. 7/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na úseku civilnej

[12] Nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov- kritéria rozdeľovania výnosu dane do rozpočtu obcí a VÚC,

[13] Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 130/1994 Z. z. o jednorazovom mimoriadnom odškodnení za ujmu na zdraví alebo smrť v súvislosti s pomocou poskytnutou pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 326/2006 Z. z. ochrany obyvateľstva.

[14] Miroslav Betuš , Betuš Ľubomír , Odborná metodická publikácia : " Ako pomôcť obyvateľstvu v prípade mimoriadnej udalosti " , vhodná pre starostov obcí , členov krízových štábov obcí a miest. I. vydanie v spolupráci s F BERG Košice a II. vydanie v roku 2023

[15] Daniel Klimovský, PhD., Katedra regionálnych vied a manažmentu Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach: Možnosti riešenia financovania systému ochrany obyvateľstva v obciach.

[16] Spoločný postup MŽP SR a MV SR pri mimoriadnych udalostiach pri zabezpečovaní havarijných svahových zosuvov. 2022 Bratislava, MV SR Sekcia KR MV SR 

I

NÁŠ TÍM

Členovia  Výkonného výboru Zväzu civilnej ochrany - Východ

Ľubomír Betuš, predseda , Veľký Folkmar 136 ,PSČ 05551 ,  0908 083 164, 0902 440 682, sekretariát - 0944 735 296, lubomir.betus491@gmail.com, Roman Gállik , tajomník , Snina - 0905 535 332, Vladimír  Míka  - 0904577647  , Marian Trembáč , revízor  Kežmarok - 0918 542 603, Miroslav Betuš , člen výboru pre IZS , Košice - 0917 433 352, Ján Šebest , člen výboru pre stredoslovenský kraj Banská Bystrica  - 048/ 4306 454, 4133 142 , 0903567 625, Igor Janšák konzultant  Senica 034 651 3686, Michal Leško, Kojšov , 0917 106 285 , michal.lesko97@gmail.com, Ochrana obyvateľstva pred nebezpečnými látkami 

Čestní členovia ZCO Východ:   Danka Boguská, Fakulta Zdravotníckych odborov Prešov Prešovská univerzita,   Andrea Mjalingová, Zvolenská univerzita, Katedra protipožiarnej ochrany,  Marian Hoško, Poprad, Jozefína Drotárová, VŠBM Košice, Stella Gačová Košice, Hvalčák Dušan , Poprad OKR OU Poprad , Žinčáková Daniela Humenné , Janšák Igor OU Senica odbor KR ,   , 

ČO TERAZ?

Podporte nás